02/06/2026
𝐑𝐄𝐏𝐑𝐄𝐙𝐄𝐍𝐓𝐀𝐍𝐓𝐄 𝐒𝐄-𝐄𝐀𝐒 𝐇𝐀𝐋𝐀’𝐎 𝐀𝐁𝐄𝐑𝐓𝐔𝐑𝐀 𝐖𝐎𝐑𝐊𝐒𝐇𝐎𝐏 𝐍𝐄’𝐄𝐁𝐄́ 𝐎𝐑𝐆𝐀𝐍𝐈𝐙𝐀 𝐇𝐔𝐒𝐈 𝐃𝐆𝐑𝐄𝐀𝐒 𝐍𝐎 𝐀𝐏𝐎𝐈𝐔 𝐇𝐔𝐒𝐈 𝐄𝐒𝐂𝐀𝐏.
🅳🅸🅻🅸,2 🅹🆄🅽🅷🅾 2026,- - - - - -Marito Ferreira, Ph.D ao mezmo tempu kualidade hanesan Prezidente Konsellu Administrasaun EDTL, E.P reprezenta Sua Eselénsia Secretário de Estado da Eletricidade, Água e Saneamento, hala'o abertura Workshop ho Tema “ Long-term Energy Planning and Developing SDG7 Roadmap using the NEXSTEP Framework,” iha sala Enkontru MTC, Caikoli, Dili.
Workshop ne'e foka iu bá utilizasaun Software LEAP (Low Emissions Analysis Platform). Objetivu prinsipál husi formasaun ne’e atu partisipante sira nia abilidade oinsa atu dezenvolve planu enerjia bá longu prazu.
Plataforma LEAP hare'e hanesan instrumentu estratéjiku ida ne'ebé bele fasilita formulasaun polítika enerjétika nasionál sira no serve hanesan rekursu importante ida hodi apoia foti desizaun sira ne'ebé bazeia ba dadus reál.
Iha diskursu, Dr. Marito, lori SE-EAS-MOP nia naran, hato’o nia apresiasaun bá ESCAP nia apoiu hodi finaliza no Públika ona relatóriu Roadmap bá SDG 7 ho motto "Asegura asesu ba enerjia ne'ebé asesivel, fiar-na'in, sustentavel no modernu ba ema hotu.
Dr. Marito mós subliña katak ESCAP fó ona apoiu treinamentu LEAP bá Nasaun sira iha Rejiaun Aziatiku inklui Timor-Leste. Divizaun ESCAP ajuda kria plataforma NEXSTEP Tools ba DGREAS no ohin loron kontinua fó kapasitasaun bá funsionariu sira iha Ministerio das Obras Publicas, Gabinete SE-EAS/DGREAS no EDTL, E.P oinsa atu utiliza plataforma LEAP ida ne'e hodi analiza no dezeña setór iha Timor-Leste ho dial ba tempu naruk.
Workshop ne’e hetan partisipasaun másimu husi Ekipa EDTL,E.P, DGREAS/DNREE, SEEAS no instituisaun relevante sira.
02/06/2026
𝐒𝐄-𝐄𝐀𝐒 𝐏𝐀𝐑𝐓𝐈𝐂𝐈𝐏𝐀 𝐈𝐇𝐀 𝐃𝐄𝐁𝐀𝐓𝐄 𝐎𝐑𝐒𝐀𝐌𝐄𝐍𝐓𝐔 𝐑𝐄𝐓𝐈𝐅𝐈𝐊𝐀𝐓𝐈𝐕𝐔 𝟐𝟎𝟐𝟔 𝐈𝐇𝐀 𝐅𝐈𝐍𝐀́𝐋 𝐆𝐋𝐎𝐁𝐀́𝐋
Dili, 2 Juñu 2026 – - - - -Sua Excelénsia Secretário de Estado da Eletricidade, Água e Saneamento Santos Noronha Terca-feira ne'e kontinua partisipa iha kontinuasaun diskusaun kona-ba Orsamentu Retifikativu (OR) 2026 iha faze espesialidade ba Finál Global, ne'ebé realiza, iha Parlamentu Nasionál.
Parlamentu Nasionál aprova Orsamentu Retifikativu 2026 iha votasaun final global, ho votu: Afavór 42, kontra 0, no abstensaun 23. Ho alterasaun ida-ne’e, montante konsolidu ba OJE 2026 sa’e hosi dolar amerikanu millaun rihun 2.291 ba fali dolar amerikanu millaun rihun 2.392 (Aumenta millaun $101).
Diskusaun ne'e realiza hafoin Parlamentu Nasionál aprova iha termu jerál proposta alterasaun dahuluk ba Lei Nú. 8/2025, loron 27 Novembru, kona-ba Orsamentu Jerál Estadu (OJE) ba tinan 2026, ne'ebé Governu aprezenta.
Orsamento Ratifikativu 2026 marka marku signifikativu ida iha viajen polítika no ekonómika Timor-Leste nian. Aleinde reflete konsensu maioria iha Parlamentu, desizaun ne’e hatudu mós ezisténsia diálogu saudável entre Governu no reprezentante povu. Ho apoiu maka'as, Orsamentu Estadu 2026 bele sai instrumentu xave ida hodi dudu kreximentu ekonómiku, hadi'a infraestrutura, no hasa'e bem-estar públiku.
seeas
01/06/2026
𝐎𝐑𝐒𝐀𝐌𝐄𝐍𝐓𝐔 𝐑𝐄𝐓𝐈𝐅𝐈𝐊𝐀𝐓𝐈𝐕𝐔 𝐌𝐈𝐍𝐈𝐒𝐓𝐄́𝐑𝐈𝐔 𝐎𝐁𝐑𝐀𝐒 𝐏𝐔́𝐁𝐋𝐈𝐂𝐀𝐒 𝐏𝐀𝐒𝐀 𝐈𝐇𝐀 𝐄𝐒𝐏𝐄𝐒𝐈𝐀𝐋𝐈𝐃𝐀𝐃𝐄
Dili, 1 Juñu 2026 – - - - -Sua Excelénsia Secretário de Estado da Eletricidade, Água e Saneamento Santos Noronha segunda-feira ne'e kontinua partisipa iha reuniaun plenáriu estraordináriu kona-ba diskusaun no votasaun jerál ba Proposta Lei Nú. 31/VI (3.2) no Alterasaun dahuluk ba Lei No. 8/2005, Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2026.
Sesaun plenária ne’e prezide husi Sua Excelénsia Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, no hetan partisipasaun masimu husi Sua Excelénsia Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão. Marka prezensa mós distintu Deputadu sira, Membru IX Governu Konstitusional, Prezidente Autoridade Munisipál sira, no partisipante seluk balun.
Iha loron datoluk diskusaun Orsamentu Jeràl Retifikativu 2026, Parlamentu Nasionál aprova orsamentu retifikativu Ministériu Obras Públilas (MOP) ho orsamentu ba Fundu Infraestrutura (FI) nian iha faze espesialidade. Aprovasaun ida-ne'e marka pasu krusiál ida hodi asegura sustentabilidade hosi programa dezenvolvimentu prioridade sira governu nian.
Sesaun plenária estraordinária ne’e foka liu ba asuntu urjente ne’ebé Governu Konstitusionál da-IX hato’o, partikularmente kona-ba revizaun orsamentu. Hein katak desizaun sira ne’ebé hetan sei bele hatán ba nesesidade komunidade nian hodi hametin fundasaun dezenvolvimentu nasionál ne’ebé sustentável.
seeas
01/06/2026
𝐑𝐄𝐏𝐑𝐄𝐙𝐄𝐍𝐓𝐀𝐍𝐓𝐄 𝐒𝐄𝐄𝐀𝐒 𝐀𝐏𝐑𝐄𝐙𝐄𝐍𝐓𝐀 𝐒𝐎𝐋𝐔𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐓É𝐊𝐍𝐈𝐊𝐔 𝐁Á 𝐒𝐈𝐒𝐓𝐄𝐌𝐀 𝐒𝐎𝐋𝐀𝐑 Í𝐁𝐑𝐈𝐃𝐔 𝐍𝐄’𝐄𝐁É 𝐀𝐕𝐀𝐑𝐈𝐀 𝐈𝐇𝐀 𝐀𝐑𝐌𝐀𝐙𝐄𝐍 𝐈𝐍𝐅𝐏𝐌. 𝐈.𝐏.
Dili, 01 Junho 2026, reprezentante Sua Excelénsia Secretário de Estado da Eletricidade, Água e Saneamento, Marito Ferreira, Ph.D ao mezmo tempu kualidade hanesan Prezidente Konsellu Administrasaun EDTL, E.P., halao enkontru ho DG INFPM, I.P, reprezentante husi UNDP, reprezentante husi Kompaña G-SOL energy iha Timor Leste. Enkontru ida ne’e realiza iha salaun LA-SAMA, INFPM. I.P Kampung Alor, Dili.
Objetivu prinsipál husi enkontru ida ne’e atu buka solusaun imediata bá sistema Solar íbridu ne’ebé durante ne’e avaria. Iha biban ida ne’e, Dr. Marito aprezenta solusaun tékniku hodi introduz diagrama re-integrasaun sistema solar PV+BESS hamutuk ho Liña EDTL, E.P., no Genset back-up ida iha INFPM. I.P. Liu-hosi maneira ida ne’e bele fasilita tékniku sira atu halo rekonekaun hodi bele fó enerjia bá Aimoruk Esensiál sira iha Armazen Laran.
Sistema solar Íbridu kompletu ho armazenamentu bateria ida ne’e hetan ajudu husi Governu Japaun no impletema husi ajénsia UNDP servisu hamutuk ho kontraktor Internasionál G-SOL ENERGY.
Partisipa iha Sorumutu ida ne’e mai hosi ekipa INFPM, I.P. Kompana GSOL, Energy, ekipa husi EDTL,E.P., no reprezentante husi UNDP.
29/05/2026
𝐒𝐄-𝐄𝐀𝐒 𝐏𝐀𝐑𝐓𝐈𝐒𝐈𝐏𝐀 𝐃𝐄𝐁𝐀𝐓𝐄 𝐎𝐑𝐒𝐀𝐌𝐄𝐍𝐓𝐔 𝐑𝐄𝐓𝐈𝐅𝐈𝐊𝐀𝐓𝐈𝐕𝐔 𝟐𝟎𝟐𝟔 𝐈𝐇𝐀 𝐅𝐀𝐙𝐄 𝐄𝐒𝐏𝐄𝐒𝐈𝐀𝐋𝐈𝐃𝐀𝐃𝐄.
DILI, 29 Maio 2026- - - - -Sua Excelénsia Secretário de Estado da Eletricidade, Água e Saneamento Santos Noronha partisipa iha debate Espesialidade ba Proposta Lei Orsamentu Ratifikativu 2026,ne’ebé dirije hosi Sua Excelénsia Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, Iha Plenária Parlamentu Nasionál (PPN), Dili. Aprezentasaun Proposta Lei Orsamentu Ratifikativu 2026, aprezenta direta hosi Sua Excelénsia Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, no akompaña másimu hosi membru governu sira.
Proposta lei OR 2026 aprova ona iha faze jeneralidade ho votu afavor 42, abstensaun 23, no laiha votu kontra iha debate loron Da-huluk Kinta-feira, 28 Maiu 2026. Nune’e, ezbosu OJE millaun $192 ne’e tama ofisialmente iha faze diskusaun espesialidade hodi aborda impaktu husi krize globál ne’ebé rezulta husi funu iha Médiu Oriente, ne’ebé iha potensiál atu perturba estabilidade ekonómika no sosiál Timor-Leste nian.
Orsamentu ne’e dezeña atu proteje povu hosi impaktu esternu, partikularmente relasiona ho fornesimentu enerjia no ai-han. Governu fiar katak pasu sira ne'ebé foti esensiál atu asegura nasaun nia abilidade atu mantein reziliénsia fiskál no asegura bem-estar públiku iha inserteza globál nia leet.
Governu identifika medida prioridade hitu iha orsamentu ne’e mak hanesan: Sosa kombustível bá rezerva nasionál, Subsídiu kombustível, Seguransa alimentár, Segurança nasionál bá rekrutamentu 400 kadetes PNTL, Despeza prezidénsia CPLP, Reforsu kapasidade administrativa no operasionál Rejiaun Administrativa Espesiál Oecusse Ambeno (RAEOA) no Reforsu rezerva kontijénsia.
Pakote polítika ida-ne'e importante tebes atu garante seguransa enerjétika, estabilidade folin kombustível, no asegura seguransa ai-han ba povu Timor-Leste tomak.
seeas
28/05/2026
𝐒𝐄𝐄𝐀𝐒 𝐏𝐀𝐑𝐓𝐈𝐒𝐈𝐏𝐀 𝐈𝐇𝐀 𝐃𝐄𝐁𝐀𝐓𝐄 𝐎𝐑𝐒𝐀𝐌𝐄𝐍𝐓𝐔 𝐑𝐀𝐓𝐈𝐅𝐈𝐊𝐀𝐓𝐈𝐕𝐔 𝐃𝐀-𝐇𝐔𝐋𝐔𝐊
𝘿í𝙡𝙞, 28-Maio-2026—Sua Excelência Secretário Estado Eletricidade, Água, e Saneamento, Santos Noronha, marka prezensa iha loron dahuluk debate orsamentu ratifikasaun iha Parlamentu Nasionál(PN). Orsamentu Ratifikasaun ne’e haree nu’udar pasu krusiál ida hodi promove dezenvolvimentu nasionál no hadi’a bem-estar povu Timor-Leste nian moris.
Iha diskursu, Sua Excelência Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão hateten katak proposta Orsamentu Ratifikasaun ne’ebé governu husu ho objetivu atu proteje povu hosi impaktu krize globál ne’ebé provoka hosi konflitu jeopolítiku iha Médiu Oriente.
Sua Excelência Primeiru-Ministru mós subliña katak mundu agora daudaun iha estadu inserteza boot ida, ho impaktu boot liu maka sente hosi nasaun sira ne’ebe iha faze dezenvolvimentu hanesan Timor-Leste. Krize enerjia globál ne'ebé kauza hosi konflitu iha Médiu Oriente perturba fornesimentu kombustível, hodi obriga governu atu foti medida urjente no estraordináriu sira hodi garante kontinuidade hosi produsaun eletrisidade, transporte, no asesu ba ai-han, saúde, no edukasaun.
Tamba situasaun global ne’ebe mundu tomak preokupa governu Da-Sia, eaje kedas, hetan gazóliu litru millaun 80 no adota medida lejislativa sira hodi garante estabilidade folin nian. Maibé, ambiente globál ne'ebé la serteza nesesita alterasaun sira ba Orsamentu Jerál Estadu 2026 nian hodi permite implementasaun medida adisionál sira. Governu afirma ninia kompromisu atu kontinua investe iha dezenvolvimentu infraestrutura hanesan estrada no ponte, hadi’a servisu edukasaun no saúde, apoiu setór agrikultura no turizmu, no kria oportunidade ba foin-sa’e sira. Liután, Timor-Leste iha nafatin kompromisu atu kumpre ninia responsabilidade nu’udar membru ASEAN liuhosi hametin integrasaun rejionál.
Governu Timor-Leste introdús ona medida estratéjiku oioin hodi hamenus impaktu hosi krize mundiál ba populasaun, inklui programa subsídiu ba kombustivel ho dolár millaun U$ 42 ne'ebé dezeña hodi hamenus todan ba família no negósiu sira tanba folin internasionál sira ne'ebé sa'e. Liután, Aleinde nee governu mos propoin mos verba dolar milhaun U$ 5 atu reforça reserva arroz, hanesan ai-han prinsipál ba povu Timor Leste, no atu hametin seguransa ai-han nasionál. Aleinde nee goveru mos reforsa reserva kontinjensia ho milhaun U$ 40,9. Pakote polítika ida-ne’e reflete kompromisu governu nian atu mantein estabilidade folin, asegura asesu ba nesesidade báziku sira, no proteje povu hosi inserteza globál ne’ebé kompleksu ba beibeik.
seeas
21/05/2026
𝐒𝐄-𝐄𝐀𝐒 𝐏𝐀𝐑𝐓𝐈𝐒𝐈𝐏𝐀 𝐈𝐇𝐀 𝐋𝐀𝐍𝐒𝐀𝐌𝐄𝐍𝐓𝐔 𝐁𝐀 𝐏𝐑𝐎𝐉𝐄𝐓𝐔 𝐊𝐎𝐍𝐒𝐓𝐑𝐔𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐒𝐄𝐍𝐓𝐑𝐔 𝐊𝐎𝐍𝐕𝐄𝐍𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐈𝐍𝐓𝐄𝐑𝐍𝐀𝐒𝐈𝐎𝐍𝐀́𝐋.
𝐃𝐈𝐋𝐈, 𝟐𝟎 𝐌𝐚𝐢𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔- - - - - Sua Excelénsia Secretário de Estado da Eletricidade, Água e Saneamento Santos Noronha partisipa iha seremónia lansamentu fatuk dahuluk ba projetu konstrusaun Sentru Konvensaun Internasionál (ICC), nu’udár símbolu bá dezenvolvimentu nasionál hodi prepara bá eventu internasionál Simeira The Association of Southeast Asian Nations (ASEAN) iha tinan 2029. iha Porto Díli.
Projetu Refere lansa direta husi Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão, Prezidente Repúblika (PR), no José Ramos Horta, Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór Asuntu Ekonómiku no Ministru Turizmu Ambiente, Sekretáriu-Jerál ASEAN, Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Defeza Austrália no akompaña hosi membru Governu, Parlamentu Nasionál, Korpu Diplomátiku no entidade relevante sira seluk.
Konstrusaun ICC refere sei ezekuta husi Kompañia Internasional Xina, Shaanxi Constrution Engineering Group Coporation Limited Premium Project ne’ebé sei la’o durante tinan-rua no sei finaliza iha 20 Maiu 2028.
Partisipa iha lansamentu konstrusaun ne’e reprenzentante Governu Indonézia ho Governu Austrália no mós membru IX Governu Konstitusionál, membru Parlamentu Nasionál no konvidadu importante sira seluk no funsionáriu públiku sira.
seeas
20/05/2026
𝐒𝐄-𝐄𝐀𝐒 𝐏𝐀𝐑𝐓𝐈𝐒𝐈𝐏𝐀 𝐈𝐇𝐀 𝐒𝐄𝐑𝐈𝐌𝐎́𝐍𝐈𝐀 𝐊𝐎𝐌𝐄𝐌𝐄𝐎𝐑𝐀𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐋𝐎𝐑𝐎𝐍 𝟐𝟎 𝐃𝐄 𝐌𝐀𝐈𝐎 𝐁𝐀 𝐃𝐀𝐋𝐀-𝟐𝟒 𝐈𝐇𝐀 𝐓𝐀𝐒𝐈 𝐓𝐎𝐋𝐔
𝐃𝐢́𝐥𝐢, 20 𝐌𝐚𝐢𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔- - - - - -sua Excelensia Secretário de Estado da Eletricidade, Água e Saneamento (SEEAS), Santos Noronha Partisipa iha Serimónia Komemorasaun Loron Restaurasaun Independénsia Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL), ba dala-24 (20 Maiu 2002- 20 Maiu 2026), ne’ebé hala’o iha Prasa Tasi-Tolu,
Komemorasaun Loron Restaurasaun Independénsia Timor-Leste ba dala-24 tinan ne’e Ho Tema prinsipal “𝐉𝐔𝐍𝐓𝐎𝐒 𝐂𝐎𝐍𝐒𝐓𝐑𝐔𝐈𝐑𝐄𝐌𝐎𝐒 𝐔𝐌𝐀 𝐏𝐀́𝐓𝐑𝐈𝐀 𝐂𝐀𝐃𝐀 𝐕𝐄𝐙 𝐌𝐀𝐈𝐒 𝐉𝐔𝐒𝐓𝐀, 𝐈𝐍𝐂𝐋𝐔𝐒𝐈𝐕𝐀 𝐄 𝐑𝐄𝐒𝐈𝐋𝐈𝐄𝐍𝐓𝐄”
Serimonia ofisial ne’e lidera husi Prezidente Republika Dr. Jose Horta, Partisipa husi Primeiru Ministru Kay-Rala Xanana Gusmão, Membru Governu sira, Prezidente Tribunal Rekursu, Prezidente Parlamentu Nasional no Deputado/a, Eis Titulares, Veteranus/a, Autoriedade Seguransa PNTL-F-FDTL, Corpo Diplomatiko, no Konvidadu importante sira, inkui Komunidade sira.
seeas
19/05/2026
𝐒𝐮𝐚 𝐄𝐱𝐜𝐞𝐥𝐞𝐧𝐬𝐢𝐚 𝐒𝐞𝐜𝐫𝐞𝐭𝐚́𝐫𝐢𝐨 𝐝𝐞 𝐄𝐬𝐭𝐚𝐝𝐨 𝐝𝐚 𝐄𝐥𝐞𝐭𝐫𝐢𝐜𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞, 𝐀́𝐠𝐮𝐚 𝐞 𝐒𝐚𝐧𝐞𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐨 (𝐒𝐄𝐄𝐀𝐒), 𝐡𝐚𝐭𝐨’𝐨 𝐏𝐀𝐑𝐀𝐁𝐄́𝐍𝐒 𝐁𝐀 𝐀𝐍𝐈𝐕𝐄𝐑𝐒𝐀́𝐑𝐈𝐔 𝐑𝐄𝐒𝐓𝐀𝐔𝐑𝐀𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐈𝐍𝐃𝐄𝐏𝐄𝐍𝐃𝐄́𝐍𝐒𝐈𝐀 𝐓𝐈𝐌𝐎𝐑-𝐋𝐄𝐒𝐓𝐄 𝐍𝐈𝐀𝐍 𝐁𝐀 𝐃𝐀𝐋𝐀-𝟐𝟒
19/05/2026
𝐒𝐄𝐄𝐀𝐒 𝐇𝐀𝐋𝐀’𝐎 𝐕𝐈𝐙𝐈𝐓𝐀 𝐁𝐀 𝐒𝐔𝐁-𝐒𝐓𝐀𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐋𝐈𝐍̃𝐀 𝐓𝐑𝐀𝐍𝐒𝐌𝐈𝐒𝐀𝐔𝐍 𝟏𝟓𝟎𝐊𝐕 𝐈𝐇𝐀 𝐊𝐎𝐌𝐎𝐑𝐎
𝐃𝐢́𝐥𝐢, 𝟏𝟗 𝐌𝐚𝐢𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔- -- - - - -sua Excelensia Secretário de Estado da Eletricidade, Água e Saneamento Santos Noronha akompaña husi xefe gabineti sr.crecêncio dos santos hamutuk ho Marito Ferreira, Ph.D ao mezmo tempu kualidade hanesan prezidente konsellu Administrasaun EDTL, E.P ho Comisário Executivo Serviços Técnicos (CEST), Eng. Roberto Manuel Marçal, Diretór Rede Transmisaun, Eng. Egídio N. S. Soares hala’o vizita ba Sub-Stasaun liña transmisaun 150kV iha Komoro. Vizita ida-ne'e halo parte iha ajenda monitorizasaun SEEAS nian ba projetu nasionál estratéjiku sira iha setór enerjia nian.
Objetivu prinsipál husi vizita ne’e atu observa progresu konstrusaun Sub-estasaun Komoro no liña transmisaun 150kV. Projetu ne’e atinje ona kompletasaun 100%, ne’ebé marka susesu boot hodi hametin infraestrutura eletrisidade Timor-Leste nian. Susesu ne’e hatudu kompromisu governu nian atu garante fornesimentu enerjia ne’ebé estável no sustentável ba komunidade.
Iha biban ne’e SEEAS enkoraja EDTL, E.P. atu mantein nafatin kualidade husi ninia servisu sira. SEEAS hateten importánsia koordenasaun besik ho TBEA nia parseiru tékniku sira atu garante instalasaun hotu-hotu iha Sub-estasaun Komoro prienxe padraun kualidade internasionál. Ida-ne'e konsidera importante tebes atu asegura fornesimentu eletrisidade ida ne'ebé seguru no fiável ba kliente sira. SEEAS mos subliña Liu tan katak, kualidade instalasaun la’ós de’it kestaun téknika, maibé mós kestaun konfiansa públiku nian ba servisu eletrisidade nasionál. Ho subestasaun no liña transmisaun ne'ebé funsiona ho di'ak, signifika katak fornesimentu eletrisidade bele suporta nesesidade komunidade em-geral, indústria, no dezenvolvimentu ekonómiku ne'ebé di’ak no luan liu.
Vizita ne’e simboliza kompromisu governu nian atu hametin setór enerjia no hatudu sinerjia entre SEEAS, EDTL, no parseiru tékniku sira. Ho kompletasaun 100% ba Sub-estasaun Komoro, Timor-Leste hakbesik pasu ida ba sistema eletrisidade ne’ebé modernu, estavel, no kompetitivu.
seeas