Ministério do Petróleo e Minerais

Ministério do  Petróleo e  Minerais

Compartilhar

Página Oficial de Ministério do Pétrolio e Minerais Timor-Leste

01/07/2023

𝐎𝐡𝐢𝐧 𝐡𝐚𝐮 𝐚𝐭𝐚 𝐡𝐚𝐤𝐚𝐫𝐚𝐤 𝐟𝐨 𝐀𝐩𝐫𝐞𝐬𝐢𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐛𝐨'𝐨𝐭 𝐧𝐨 𝐩𝐫𝐨𝐟𝐮𝐧𝐝𝐨 𝐚𝐠𝐫𝐞𝐝𝐞𝐬𝐢𝐦𝐞𝐧𝐭𝐨 𝐛𝐚:

𝐃𝐢𝐫𝐞𝐬𝐚𝐮𝐧, 𝐗𝐞𝐟𝐢𝐚𝐬, 𝐉𝐞𝐬𝐭𝐨𝐫𝐞𝐬, 𝐅𝐮𝐧𝐬𝐢𝐨𝐧𝐚𝐫𝐢𝐮𝐬, 𝐂𝐚𝐦𝐚𝐫𝐚𝐝𝐚𝐬, 𝐂𝐨𝐦𝐩𝐚𝐧𝐡𝐞𝐢𝐫𝐨𝐬 𝐭𝐨𝐦𝐚𝐤, 𝐢𝐡𝐚 𝐈𝐧𝐬𝐭𝐢𝐭𝐮𝐢𝐬õ𝐞𝐧𝐬 𝐓𝐮𝐭𝐞𝐥𝐚𝐝𝐚𝐬 𝐌𝐢𝐧𝐢𝐬𝐭é𝐫𝐢𝐮 𝐏𝐞𝐭𝐫ó𝐥𝐞𝐮 𝐧𝐨 𝐌𝐢𝐧𝐞𝐫𝐚𝐢𝐬 (𝐀𝐍𝐏𝐌, 𝐓𝐈𝐌𝐎𝐑 𝐆𝐀𝐏, 𝐈𝐏𝐆 𝐧𝐨 𝐂𝐌𝐓𝐋) 𝐡𝐚𝐦𝐮𝐭𝐮𝐤 𝐡𝐨 𝐓𝐋-𝐄𝐈𝐓𝐈, 𝐛𝐚 𝐢𝐭𝐚 𝐧𝐢𝐚 𝐬𝐞𝐫𝐯𝐢𝐬𝐮 𝐡𝐚𝐦𝐮𝐭𝐮𝐤 𝐡𝐨 𝐫𝐞𝐬𝐩𝐞𝐢𝐭𝐨 𝐦ú𝐭𝐮𝐚 𝐧𝐨 𝐡𝐚𝐫𝐦𝐨𝐧𝐢𝐚 𝐭𝐞𝐛𝐞𝐬 𝐡𝐨 𝐫𝐞𝐬𝐩𝐨𝐧𝐬𝐚𝐛𝐢𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐧𝐨 𝐬𝐞𝐧𝐭𝐢𝐝𝐨 𝐞𝐬𝐭𝐚𝐝𝐨.

𝐓𝐢𝐦𝐨𝐫-𝐋𝐞𝐬𝐭𝐞 𝐢𝐭𝐚 𝐡𝐨𝐭𝐮 𝐧𝐢𝐚𝐧, 𝐦𝐚𝐢 𝐤𝐨𝐧𝐭𝐢𝐧𝐮𝐚 𝐩𝐫𝐨𝐧𝐭𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐬𝐞𝐫𝐛𝐢 𝐧𝐚𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧 𝐢𝐡𝐚 𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧 𝐬𝐞𝐥𝐮𝐤, 𝐧𝐞'𝐞𝐛é 𝐦𝐚𝐤 𝐩𝐫𝐞𝐬𝐢𝐳𝐚 𝐢𝐭𝐚 𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐨𝐫𝐬𝐚 𝐧𝐨 𝐞𝐧𝐞𝐫𝐠𝐢𝐚.

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐤 𝐢𝐡𝐚 𝐡𝐚𝐡𝐚𝐥𝐨𝐤 𝐧𝐚𝐤𝐬𝐚𝐥𝐚𝐤 𝐫𝐮𝐦𝐚 𝐝𝐮𝐫𝐚𝐧𝐭𝐞 𝐢𝐭𝐚 𝐧𝐢𝐚 𝐬𝐞𝐫𝐯𝐢𝐬𝐮 𝐡𝐚𝐦𝐮𝐭𝐮𝐤, 𝐧𝐮'𝐮𝐝𝐚𝐫 𝐄𝐦𝐚 𝐡𝐚𝐮 𝐡𝐮𝐬𝐮 𝐩𝐞𝐫𝐝𝐚𝐮𝐧.

𝐒𝐨𝐫𝐭𝐞 𝐝𝐢𝐚𝐤 𝐧𝐨 𝐬𝐮𝐬𝐞𝐬𝐮𝐬 𝐛𝐚 𝐢𝐭𝐚 𝐡𝐨𝐭𝐮.

𝐇𝐚𝐤𝐨𝐚𝐤 𝐛𝐨'𝐨𝐭.

Photos from Ministério do  Petróleo e  Minerais's post 30/06/2023

𝐁𝐨𝐧𝐭𝐚𝐧𝐠, 𝐊𝐚𝐥𝐢𝐦𝐚𝐧𝐭𝐚𝐧, 𝐒𝐞𝐠𝐮𝐧𝐝𝐚-𝐅𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟐𝟔/𝐉𝐮𝐧𝐡𝐮/𝟐𝟎𝟐𝟑

Delegasaun husi Ministériu Petróleu no Minerais, Sr. Leovigildo Pires Pereira, M.Eng., hamutuk ho delegasaun husi Timor Gap, E.P, no Konseleru ba Projetolu Tasi Mane, Brigadeiru Jendral, Sr. Americo Ximenes (Sabica) no Coronel Manuel Freitas (Maubuti), realiza atividade enseramentu ba Formandus sira husi Beaço, Viqueque mak tuir treinamentu ba área mantensaun planta LNG.

Treinamentu ne'ebé mak hala'o iha Badak LNG, Kalimantan, Bontang, ba formandus sira durante fulan 9 ho total formandus 18 pessoas (mane 14 no feto 4) treinamentu ba setór petróleu no gas ne’e, fundamentu tebes ba formandus sira, no halao ho objetivu hodi prepara ba kapasitasaun rekursu umanus ne'ebé mak kualifikadu no iha esperiénsia ba área mantensaun relasiona ho planeamentu konstrusaun Planta LNG iha Timor-Leste.

Treinamentu kona-ba mantensaun iha Planta LNG iha PT Badak ida ne'e, benefisia tebes ba Formandus sira ne'ebé mak sei envolve dereita iha indústria petróleu ne’ebe risku tebes ba asidente atu nune’e bele prevene ka hamenus asidentes servisu ne’ebe iha, tuir prosedimentu no padraun operasaun ne'ebé mak eziste.

Sr. Diretor Geral MPM iha nia diskursus esklarese katak, " Ministériu Petroleu no Minerais Timor-Leste nian objetivu jerál ida mak implementa programa mak hanesan prepara no dezenvolve rekursu umanu, liu-liu iha área petróleu, minerais no enerjia renovavel, tamba ne’e MPM haruka nia juventude sira, hodi mai tuir treinamentu ida ne’e liu husi Timor GAP. DG ne'e mos akresenta mos kona-ba istória identifikasaun ka deskorberta ba kampu iha tasi laran (offshore) no promosaun 18 blokus iha tinan 2019-2021 (second licencing round), no mos iha rai maran ne’ebe mak liu ona dekade 4 mak foin iha perfurasaun husi kompanha Timor Resources, ligadu mos ba planu estratéjia dezenvolvimentu nasionál 2011-2030 nian, mak hanesan infraestruturas ne'ebé importante liu atu implementa mak dezenvolvimentu petróleu iha Kosta Sul mak hanaran Projetu Tasi Mane, ne'ebé konsidera nu'udar pilár prinsipál ba dezenvolvimentu Timor-Leste nian.

Liu husi programa Industria Petróleu no multi-anual ho vizaun atu kria área industriál tolu ka sentru sira iha Kosta Sul, ne'ebé mak sei hari'i baze infraestruturas nesesáriu hanesan Baze Apoiu Lojistika Suai (SSB), Refinaria mina-rai iha Betano - Industria Refinaria Betano no Petróleu; no LNG Plant, Beaço – Viqueque hodi fo apoiu ba dezenvolvimentu Indústria Petróleu iha Timor-Leste.

Ikus liu, DG-MPM ne'e, fo mos Agradesementu wa’in ba estrutura hotu, liu-liu ba Departamentu Mantensaun nomós ba Mentór sira ne'ebé mak diriji Formandus sira durante iha treinamentu ne’e, nomós iha prosesu monitorizasaun no avaliasaun ba treinamentu ida ne'e, mentór sira ne'ebé mak akompaña no diriji Formandus sira ne'e, kompetente no profisionál tebes iha sira ninia área espesífiku, no PT Badak LNG iha fasilidade ne’ebé mak adekuadu, ho nune'e espera katak iha futuru sei iha relasaun no koperasaun ne'ebé mak diak liu tan, atu hasa'e kapasidade rekursu umanus sira iha Timor-Leste, ne'ebé mak iha relasaun ho indústria petrolífera.

@𝐌Í𝐃𝐈𝐀 𝐌𝐏𝐌@

Photos from TIMOR GAP, E.P.'s post 24/06/2023

Tetum & English
______________

PROGRAMA LNG FELLOWSHIP, PARSEIRU AUSTRALIA NO TIMOR-LESTE

Apresentasaun husi Febrianos Patri Son, Enjineiru Eletrisidade no Instrumentasaun iha TIMOR GAP, ho topiku konaba ENERJIA RENOVAVEL IHA PLANTA TLNG PLANEADU

14 Junu 2023 - Sr. Febrianos aprezenta ninia peskiza ne'ebé foka liu ba identifikasaun opsaun enerjia renovavel ba fábrika LNG Timor-Leste nian. Pasu importante balun husi peskiza ne'e inklui identifika nesesidade ba eletrisidade iha fábrika TLNG nian; Avalia rekursu solar ne'ebé disponivel iha Beaco-Viqueque; Identifika fatin besik fábrika TLNG ne'ebé iha rekursu anin potensiál sira; no halo estimasaun ba dimensaun produsaun renovavel hodi atende parte husi nesesidade eletrisidade iha planta TLNG. Peskiza ne'e hahú ho solusaun potensiál atu iha kombinasaun produsaun solar no anin ne'ebé bele atende to'o iha 30% husi totál nesesidade ba enerjia anuál iha fábrika TLNG nian. Solusaun renovavel preliminár ida-ne'e sei halo projetu Greater Sunrise ne'e sai hanesan intensidade CO2 klase mundiál ho emisaun totál 0.36 mtCO2/ mTLNG ne'ebé sei dada interese liután husi investidór no konsumidor sira. Atu konfirma solusaun preliminár ida-ne'e, sr. Febrianos rekomenda atu halibur dadus anin tinan 2 nian husi kampu hodi halo avaliasaun ba anin iha fatin sira-ne'e no dezenvolve akordu rai ba produsaun solar.
____________________________________________________

LNG FELLOWSHIP PROGRAM, AUSTRALIA AND TIMOR-LESTE PARTNERSHIP

Presentation by Febrianos Patri Son, Electrical and Instrumental Engineer in TIMOR GAP, on the topic RENEWABLE ENERGY IN THE PLANNED TLNG PLANT

14 June 2023 - Mr. Febrianos presented his research which focuses on identifying renewable energy options for Timor-Leste LNG plant. Some important steps of the research includes identify the power demand in TLNG plant; Evaluate the solar resource available in the Beaco-Viqueque; Identify location near to TLNG plant that present potential wind resource; and Estimate the size of renewable farm to attend part of power demand in TLNG plant. The Research then come up with a potential solution to have a combination of solar and wind farm that could attend up to 30% of the total annual energy demand in the TLNG plant. This preliminary renewable solution would turn the Greater Sunrise project to be a world class CO2 intensity with total emission of 0.36 mtCO2/mtLNG which will attract more interest from investors and consumers. To confirm this preliminary solution, Mr. Febrianos recommended to gather 2 years of wind data from the field for assessment of wind in the locations, and to develop land agreements for a solar farm.

Photos from Ministério do  Petróleo e  Minerais's post 22/06/2023

🇹🇱𝐓𝐞𝐭𝐮𝐦 & 🇵🇹𝐏𝐨𝐫𝐭𝐮𝐠𝐮𝐞𝐬

𝐌𝐈𝐍𝐈𝐒𝐓𝐑𝐔 𝐏𝐄𝐓𝐑Ó𝐋𝐄𝐔 𝐍𝐎 𝐌𝐈𝐍𝐄𝐑𝐀𝐈𝐒 𝐏𝐀𝐑𝐓𝐈𝐒𝐈𝐏𝐀 𝐈𝐇𝐀 𝐏𝐑𝐈𝐌𝐄𝐈𝐑𝐀 𝐑𝐄𝐔𝐍𝐈𝐀𝐔𝐍 𝐕𝐈 𝐋𝐄𝐉𝐈𝐒𝐋𝐀𝐓𝐔𝐑𝐀

𝐃𝐢𝐥𝐢, 𝐊𝐢𝐧𝐭𝐚-𝐅𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟐𝟐/𝐉𝐮𝐧𝐡𝐮/𝟐𝟎𝟐𝟑-Ministru Petróleu no Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares, partisipa iha Primeira Reuniaun VI Lejislatura, iha sala sessõens Parlamentu Nasional.

Parlamentu Nasionál liu husi reuniaun Plenaria dahuluk ba VI Lejizlatura ne'e, hili ona Deputada Maria Fernanda Lay, sai nu'udar Prezidente Parlamentu Nasionál ba VI Lejizlatura, periodu 2023-2028.

Reuniaun plenaria dahuluk ba VI Lejizlatura ne’e, abertura halao husi Prezidente Parlamentu Nasionál sesante, Deputadu Aniceto Longuinhos Guterres Lopes, kontinua kedas ho kanta Hino Nasional, intervensaun Prezidente Parlamentu Nasionál sesante no aprovasaun ba Komisaun Verifikasaun Poder.

Hafoin aprovasaun relatoriu husi Komisaun Verifikasaun Poder, kontinua kedas ho juramentu ba Deputadu sira eleitu no susbtituisaun ba Deputadu eleitu sira hanesan Deputadu Kay Rala Xanana Gusmão, Deputadu Francisco Guterres Lu-Olo, Deputadu Mari Bin Amude Alkatiri no Deputadu Tito Cristovão Lere Anan Timur, antes anúnsiu kona-ba kandidatura ba Prezidente Parlamentu Nasional.

Nune’e, Bankada Parlamentar CNRT ho PD tuir rejimentu ne’ebé mak iha, aprezenta kandidatu úniku ba Prezidente Parlamentu Nasionál VI Lejizlatura nian, mak Deputada Maria Fernanda Lay.

Liu husi votasaun sekretu, Deputada Maria Fernanda Lay eleitu ho 45 votus a favor, 0 kontra, 19 abstensaun no 1 nulu.

@𝐌Í𝐃𝐈𝐀 𝐌𝐏𝐌@
=====================================
𝐌𝐈𝐍𝐈𝐒𝐓𝐑𝐎 𝐃𝐎 𝐏𝐄𝐓𝐑Ó𝐋𝐄𝐎 𝐄 𝐌𝐈𝐍𝐄𝐑𝐀𝐈𝐒
𝐏𝐀𝐑𝐓𝐈𝐂𝐈𝐏𝐎𝐔 𝐍𝐀 𝐏𝐑𝐈𝐌𝐄𝐈𝐑𝐀 𝐑𝐄𝐔𝐍𝐈Ã𝐎 𝐃𝐀 𝐕𝐈 𝐋𝐄𝐆𝐈𝐒𝐋𝐀𝐓𝐔𝐑𝐀

𝐃𝐢𝐥𝐢, Q𝐮𝐢𝐧𝐭𝐚-𝐅𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟐𝟐 𝐝𝐞 𝐉𝐮𝐧𝐡𝐨 𝐝𝐞 𝟐𝟎𝟐𝟑 - O Ministro do Petróleo e Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares, participou na Primeira Reunião da VI Legislatura, na sala de sessões do Parlamento Nacional.

O Parlamento Nacional, através da primeira reunião Plenária da VI Legislatura, nomeou a Deputada Maria Fernanda Lay, na qualidade de Presidente do Parlamento Nacional para a VI Legislatura, no período de 2023-2028.

A primeira reunião plenária da VI Legislatura foi aberta pelo Presidente cessante do Parlamento Nacional, Deputado Aniceto Longuinhos Guterres Lopes, prosseguiu com o canto do Hino Nacional, a intervenção do Presidente cessante do Parlamento Nacional, e a aprovação da Comissão de Verificação de Poder.

Após a aprovação do relatório pela Comissão de Verificação de Poder, prosseguiu com o juramento dos Deputados eleitos e a substituição pelos Deputados eleitos, nomeadamente o Deputado Kay Rala Xanana Gusmão, o Deputado Francisco Guterres Lu-Olo, o Deputado Mari Bin Amude Alkatiri e o Deputado Tito Cristovão Lere Anan Timur, antes do anúncio da candidatura do Presidente do Parlamento Nacional.

Entretanto, a Bancada Parlamentar do CNRT e PD, de acordo com o regimento existente, apresentaram o único candidato a Presidente do Parlamento Nacional da VI Legislatura, que é a Deputada Maria Fernanda Lay.

Através da votação secreta, a Deputada Maria Fernanda Lay foi eleita com 45 votos a favor, 0 contra, 19 abstenções e 1 nulo.

@𝐌É𝐃𝐈𝐀 𝐌𝐏𝐌@

Photos from TIMOR GAP, E.P.'s post 22/06/2023

Tetum & English
__________________

PROGRAMA LNG FELLOWSHIP, PARSEIRU AUSTRALIA NO TIMOR-LESTE

Apresentasaun husi Clementino Pereira, Jestor Projetu ba Regasifikasaun LNG iha TIMOR GAP, ba topiku PESKIZA KONABA TEKNOLOJIA DEKARBONIZASAUN BA PROJETU LNG IHA TIMOR-LESTE

14 Junu 2023 - Sr. Clementino aprezenta ninia peskiza ne'ebé foka liu ba teknolojia deskarbonizasaun ba Timor-Leste LNG. Peskiza ne'e fornese apresiasaun jerál kona-ba meius prinsipál haat deskarbonizasaun nian atu reduz emisaun kombustivel iha fábrika LNG, hanesan eletrisitasaun (integrasaun renovavel), kapturasaun pos-kombusaun, unidade hasai gás asidu (AGRU) atu kaptura rezerva CO2, no kombustivel hidrogéniu ne'ebé ki'ik liu. Iha mos avaliasaun kona-ba teknolojia deskarbonizasaun hirak-ne'e iha kontestu husi Timor-Leste nia fasilidade likefasaun ne'ebé planeia ona. Pasu importante balun husi peskiza ne'e inklui identifika teknolojia ne'ebé disponivel atu hamenus emisaun CO2 husi fábrika LNG; nota informasaun no dadus xave sira; no halo rekomendasaun kona-ba teknolojia ba fábrika LNG Timor-Leste nian. Sr. Clementino nia peskiza rekomenda Kapturasaun pos-kombusaun (PCC) no teknolojia AGRU ba projetu LNG Timor-Leste maibe rekomenda mos atu halo investigasaun klean liu tan atu ezamina kriteriu selesaun seluk hanesan: kustu (kuantitativu), konta ekipamentu/kompleksidade, abilidade no konfiabilidade, kriteriu seguransa, pegada, manutenibilidade, konstrusaun, habelar, oráriu, lisensa no aspetu komersiál no envolvimentu iha futuru ho kompañia enjeñaria.
___________________________________________________________________

LNG FELLOWSHIP PROGRAM, AUSTRALIA AND TIMOR-LESTE PARTNERSHIP

Presentation by Clementino Pereira, Project Manager for LNG Regasification in TIMOR GAP, on the topic SURVEY OF DECARBONIZATION TECHNOLOGIES FOR LNG PROJECT IN TIMOR-LESTE

14 June 2023 - Mr. Clementino presented his research which focuses on the decarbonization technology for Timor-Leste LNG. The research provides an overview of the four main decarbonization routes to abate combustion emissions within LNG plants, namely electrification (renewables integration), post-combustion capture, acid gas removal unit (AGRU) to capture reservoir CO2, and low-carbon hydrogen fuels firing. An evaluation of these decarbonization technologies in the context of Timor’s planned LNG liquefaction facilities was provided. Some important steps of the research include identifying the available technology to reduce CO2 emission from LNG plant; noting key information and data; and make recommendation on the technology for Timor-Leste LNG plant. Mr. Clementino’s research recommended the Post Combustion Capture (PCC) and AGRU technology for Timor-Leste LNG project but Further investigation is recommended to examine other selection criteria such as: cost (quantitative), equipment count/complexity, ability and reliability, safety criteria, footprint, maintainability, constructability, expandability, schedule, license and commercial aspects, and future engagement with engineering company.

Photos from Ministério do  Petróleo e  Minerais's post 21/06/2023

🇹🇱𝐓𝐞𝐭𝐮𝐦 & 🇵🇹𝐏𝐨𝐫𝐭𝐮𝐠𝐮𝐞𝐬

𝐌𝐈𝐍𝐈𝐒𝐓𝐑𝐔 𝐏𝐄𝐓𝐑Ó𝐋𝐄𝐔 𝐍𝐎 𝐌𝐈𝐍𝐄𝐑𝐀𝐈𝐒 𝐇𝐀𝐋𝐀𝐎 𝐕𝐈𝐙𝐈𝐓𝐀 𝐍𝐎 𝐑𝐄𝐔𝐍𝐈𝐀𝐔𝐍 𝐈𝐊𝐔𝐒 𝐇𝐎 𝐏𝐑𝐄𝐙𝐈𝐃𝐄𝐍𝐓𝐄 𝐍𝐎 𝐂𝐄𝐎 𝐓𝐈𝐌𝐎𝐑 𝐆𝐀𝐏 𝐇𝐀𝐌𝐔𝐓𝐔𝐊 𝐇𝐎 𝐄𝐒𝐓𝐑𝐔𝐓𝐔𝐑𝐀 𝐍𝐎 𝐄𝐊𝐈𝐏𝐀 𝐓𝐈𝐌𝐎𝐑 𝐆𝐀𝐏

𝐃Í𝐥𝐢, 𝐊𝐮𝐚𝐫𝐭𝐚-𝐅𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟐𝟏/𝐉𝐮𝐧𝐡𝐮/𝟐𝟎𝟐𝟑-Ministru Petróleu no Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares, halao vizita no reuniaun ikus nian, hamutuk ho Prezidente no CEO Timor Gap, E.P., Eng⁰. António José Loiola de Sousa no Vise Prezidente Timor Gap, E.P., Dr. José Manuel M. da Conceição hamutuk ho Estrutura no ekipa servisu tékniku Timor Gap nian.

Sorumutu refere halao iha sala reuniaun Timor Plaza, hodi halo balansu servisu nomos despedida ho Estrutura no ekipa servisu tékniku Timor Gap nian, antes termina mandatu nu'udar Ministru Petróleu no Minerais iha VIII Governu Konstitusional ne'e.

Ministru Petróleu no Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares liu husi diskursu, hato'o saudasõens ba ekipa Timor Gap tomak, nomos hato'o parabéns hodi kongratula esforsus tomak mak ekipa Timor Gap sira halao ona durante mandatu ne'e, ba sussesu ho atinjimentus sira mak konkista ona durante ne'e, louva mos servisus husi Jerentes sira iha Timor Gap mak durante ne'e halao esforsu tomak hodi sustentabiliza servisus tékniku nian iha Timor Gap, agradese mos ba Prezidente no Vise Prezidente Timor Gap hamutuk ho Estrutura tomak Timor Gap nian, mak durante mandatu ne'e, kopera servisu ho máximu, hodi konsege hetan progresus no atinjimentus sira iha setor petróleu liu husi dedikasaun tomak mak halao ona hamutuk ho ekipa tékniku Timor Gap tomak, haktuir Ministru Petróleu no Minerais.

Iha fatin hanesan Prezidente no CEO Timor Gap, E.P., Eng⁰. António José Loiola de Sousa, liu husi ninia diskursu, realsa katak, "Durante mandatu Ministru Petróleu no Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares nian, lori progresus no mudansa bo'ot tebes iha Timor Gap, liu husi konfiansa no fiar ne'ebé mak depozita ba Jerentes sira Timor Gap nian, hodi halao servisu máximu hodi konkista atinjimentus sira durante mandatu ne'e, tan ne'e agradese tebes ba esforsus no apoiu tomak husi Ministru Petróleu no Minerais nian", haktuir CEO Timor Gap.

Hafoin sorumutu ne'e, Prezidente no CEO Timor Gap, E.P., no Vise Prezidente Timor Gap, E.P., akompanha husi Estrutura no ekipa Timor Gap nian, entrega prezente ba Ministru Petróleu no Minerais, nu'udar rekordasaun ikus nian hamutuk ho Dr. Victor da Conceição Soares durante asumi kargu nu'udar Ministru Petróleu no Minerais. Hafoin ekipa Timor Gap kontinua hasai foto hamutuk ho Ministru Petróleu no Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares, nu'udar memoria institusional nian.

@𝐌Í𝐃𝐈𝐀 𝐌𝐏𝐌@
=====================================
𝐌𝐈𝐍𝐈𝐒𝐓𝐑𝐎 𝐃𝐎 𝐏𝐄𝐓𝐑Ó𝐋𝐄𝐎 𝐄 𝐌𝐈𝐍𝐄𝐑𝐀𝐈𝐒 𝐑𝐄𝐀𝐋𝐈𝐙𝐎𝐔 𝐕𝐈𝐒𝐈𝐓𝐀 𝐄 Ú𝐋𝐓𝐈𝐌𝐀 𝐑𝐄𝐔𝐍𝐈Ã𝐎 𝐂𝐎𝐌 𝐏𝐑𝐄𝐒𝐈𝐃𝐄𝐍𝐓𝐄 𝐄 𝐂𝐄𝐎 𝐃𝐎 𝐓𝐈𝐌𝐎𝐑 𝐆𝐀𝐏 𝐉𝐔𝐍𝐓𝐀𝐌𝐄𝐍𝐓𝐄 𝐂𝐎𝐌 𝐄𝐒𝐓𝐑𝐔𝐓𝐔𝐑𝐀 𝐄 𝐄Q𝐔𝐈𝐏𝐀

𝐃í𝐥𝐢, Q𝐮𝐚𝐫𝐭𝐚-𝐅𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟐𝟏 𝐝𝐞 𝐉𝐮𝐧𝐡𝐨 𝐝𝐞 𝟐𝟎𝟐𝟑 - O Ministro do Petróleo e Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares, , realizou uma visita e uma última reunião com o Presidente e CEO do Timor Gap, E.P., Eng.⁰ António José Loiola de Sousa, e Vice-Presidente do Timor Gap, E.P., Dr. José Manuel M. da Conceição, juntamente com a Estrutura e a equipa de serviço técnico do Timor Gap.

A referida reunião decorreu na sala de reuniões de Timor Plaza, realizando o balanço de serviço e também a despedida com a Estrutura e a equipa de serviço técnico do Timor Gap, antes de terminar o mandato como Ministro do Petróleo e Minerais no VIII Governo Constitucional.

O Ministro do Petróleo e Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares, através do discurso, felicitou toda a equipa do Timor Gap, e também congratulou todo o esforço que a equipa do Timor Gap concretizou durante este mandato, pelos sucessos e atingimentos conquistados, agradeceu também às Gerentes do Timor Gap por todo o esforço para sustentabilizar os serviços técnicos no Timor Gap durante este período, agradeceu também ao Presidente e ao Vice-Presidente do Timor Gap juntamente com toda a Estrutura, durante este mandato, em cooperação com o máximo de trabalho para alcançar progressos e atingimentos no setor do petróleo, através da dedicação concretizada em conjunto com a equipa técnica do Timor Gap, afirmou o Ministro do Petróleo e Minerais.

O Presidente e CEO do Timor Gap, E.P., Eng.⁰ António José Loiola de Sousa, através do seu discurso, afirmou que, "Durante o mandato do Ministro do Petróleo e Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares, o progresso e a mudança no Timor Gap aconteceram, através da confiança que foi depositada nos Gerentes do Timor Gap, para que realizassem o máximo de trabalho para conquistar os atingimentos durante o mandato, e por isso agradeço imenso pelo todo o esforço e apoio do Ministro do Petróleo e Minerais".

Depois da reunião, o Presidente e o Vice-Presidente do Timor Gap, E.P., acompanhados pela Estrutura e equipa do Timor Gap, entregaram o presente ao Ministro do Petróleo e Minerais, como recordação final ao Dr. Victor da Conceição Soares, que durante assumiu o cargo na qualidade de Ministro do Petróleo e Minerais. Em seguida, a equipa do Timor Gap continuou a tirar fotografias com o Ministro do Petróleo e Minerais, Dr. Victor da Conceição Soares, como memória institucional.

@𝐌É𝐃𝐈𝐀 𝐌𝐏𝐌@

20/06/2023

𝐌𝐈𝐍𝐈𝐒𝐓É𝐑𝐈𝐔 𝐏𝐄𝐓𝐑Ó𝐋𝐄𝐔 𝐍𝐎 𝐌𝐈𝐍𝐄𝐑𝐀𝐈𝐒

𝐌𝐢𝐧𝐢𝐬𝐭𝐫𝐮 𝐏𝐞𝐭𝐫ó𝐥𝐞𝐮 𝐧𝐨 𝐌𝐢𝐧𝐞𝐫𝐚𝐢𝐬, 𝐃𝐫. 𝐕𝐢𝐜𝐭𝐨𝐫 𝐝𝐚 𝐂𝐨𝐧𝐜𝐞𝐢çã𝐨 𝐒𝐨𝐚𝐫𝐞𝐬, 𝐡𝐚𝐦𝐮𝐭𝐮𝐤 𝐡𝐨 𝐏𝐫𝐞𝐳𝐢𝐝𝐞𝐧𝐭𝐞 𝐀𝐍𝐏𝐌, 𝐈.𝐏., 𝐏𝐫𝐞𝐳𝐢𝐝𝐞𝐧𝐭𝐞 𝐓𝐈𝐌𝐎𝐑 𝐆𝐀𝐏, 𝐄.𝐏., 𝐏𝐫𝐞𝐳𝐢𝐝𝐞𝐧𝐭𝐞 𝐈𝐏𝐆, 𝐈.𝐏., 𝐏𝐫𝐞𝐳𝐢𝐝𝐞𝐧𝐭𝐞 𝐂𝐌𝐓𝐋, 𝐒.𝐀, 𝐊𝐨𝐨𝐫𝐝𝐞𝐧𝐚𝐝𝐨𝐫𝐚 𝐓𝐋-𝐄𝐈𝐓𝐈, 𝐗𝐞𝐟𝐞 𝐆𝐚𝐛𝐢𝐧𝐞𝐭𝐞, 𝐃𝐢𝐫𝐞𝐭𝐨𝐫 𝐉𝐞𝐫𝐚𝐥, 𝐃𝐢𝐫𝐞𝐭𝐨𝐫 𝐍𝐚𝐜𝐢𝐨𝐧𝐚𝐥, 𝐗𝐞𝐟𝐞 𝐃𝐞𝐩𝐚𝐫𝐭𝐞𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮, 𝐉𝐞𝐬𝐭𝐨𝐫𝐞𝐬, 𝐀𝐬𝐬𝐞𝐬𝐨𝐫𝐞𝐬 𝐧𝐨 𝐅𝐮𝐧𝐬𝐢𝐨𝐧𝐚𝐫𝐢𝐮𝐬 𝐭𝐨𝐦𝐚𝐤:

𝐇𝐀𝐓𝐎'𝐎 𝐒𝐄𝐍𝐓𝐈𝐃𝐎 𝐂𝐎𝐍𝐃𝐎𝐋Ê𝐍𝐂𝐈𝐀𝐒 𝐁𝐀 𝐅𝐀𝐌𝐈𝐋𝐈𝐀 𝐄𝐍𝐋𝐔𝐓𝐀𝐃𝐀 𝐇𝐔𝐒𝐈 𝐒𝐀𝐔𝐃𝐎𝐙𝐔 𝐒𝐑. 𝐋𝐔𝐈𝐒 𝐋𝐎𝐁𝐀𝐓𝐎,

𝐧𝐞’𝐞𝐛𝐞 𝐦𝐚𝐤 𝐟𝐢𝐥𝐚 𝐨𝐧𝐚 𝐛𝐚 𝐀𝐦𝐚𝐧 𝐌𝐚𝐫𝐨𝐦𝐚𝐤 𝐍𝐢𝐚 𝐊𝐚𝐝𝐮𝐧𝐚𝐧 𝐒𝐚𝐧𝐭𝐨, 𝐢𝐡𝐚 𝐥𝐨𝐫𝐨𝐧 𝟏𝟖 𝐝𝐞 𝐉𝐮𝐧𝐡𝐨 𝐝𝐞 𝟐𝟎𝟐𝟑.

𝐇𝐚𝐫𝐨𝐡𝐚𝐧 𝐧𝐚𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧 𝐛𝐚 𝐍𝐚𝐢 𝐌𝐚𝐫𝐨𝐦𝐚𝐤, 𝐚𝐭𝐮 𝐟𝐨 𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧 𝐫𝐨𝐡𝐚𝐧 𝐥𝐚𝐞𝐤 𝐛𝐚 𝐒𝐚𝐮𝐝𝐨𝐳u 𝐒𝐑. 𝐋𝐔𝐈𝐒 𝐋𝐎𝐁𝐀𝐓𝐎 𝐢𝐡𝐚 𝐍𝐚𝐢 𝐌𝐚𝐫𝐨𝐦𝐚𝐤 𝐍𝐢𝐚 𝐊𝐚𝐝𝐮𝐧𝐚𝐧 𝐒𝐚𝐧𝐭𝐨🙏🙏

𝐃𝐚𝐢-𝐥𝐡𝐞𝐬, 𝐒𝐞𝐧𝐡𝐨𝐫, 𝐨 𝐞𝐭𝐞𝐫𝐧𝐨 𝐝𝐞𝐬𝐜𝐚𝐧𝐬𝐨, 𝐞𝐧𝐭𝐫𝐞 𝐨𝐬 𝐞𝐬𝐩𝐥𝐞𝐧𝐝𝐨𝐫𝐞𝐬 𝐝𝐚 𝐥𝐮𝐳 𝐩𝐞𝐫𝐩é𝐭𝐮𝐚🙏𝐃𝐞𝐬𝐜𝐚𝐧𝐬𝐞𝐦 𝐞𝐦 𝐩𝐚𝐳. 𝐀𝐦é𝐦🙏🙏

Quer que o seu negócio seja a primeira Serviço Governamental em Dili?

Clique aqui para solicitar o seu anúncio patrocinado.

Localização

Telefone

Website

Endereço

Dom Boa Ventura
Dili