11/05/2026
𝐈𝐍𝐃𝐌𝐎, 𝐏𝐀𝐒 𝐧𝐨 𝐈𝐒𝐃𝐁 𝐇𝐚𝐦𝐞𝐭𝐢𝐧 𝐊𝐨𝐥𝐚𝐛𝐨𝐫𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐛𝐚 𝐃𝐞𝐳𝐞𝐧𝐯𝐨𝐥𝐯𝐢𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐏𝐫𝐨𝐠𝐫𝐚𝐦𝐚 𝐃𝐢𝐩𝐥𝐨𝐦𝐚 𝐓𝐕𝐄𝐓
𝐂𝐨𝐦𝐨𝐫𝐨, 𝟔 𝐌𝐚𝐢𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔 — Instituto Nacinal de Desenvolvimento de Mão-de-Obra, Instituto Público (INDMO, I.P.), iha kolaborasaun ho Pacific Australia Skills (PAS) no Instituto Superior de Dom Bosco (ISDB), hala’o enkontru koordinasaun estratéjika ida iha Kampus ISDB, Comoro, atu avansa diskusaun kona-ba dezenvolvimentu programa Diploma iha área Educação no Formação Técnica no Profisional (TVET, sígla iha inglés) ba Timor-Leste.
Enkontru ne’e hatudu kompromisu hamutuk hosi instituisaun tolu ne’e atu hametin kualidade, profisionalizmu no sustentabilidade setór TVET iha Timor-Leste liuhosi kualifikasaun ne’ebé aliña ho padraun internasionál, abordajen formasaun bazeia ba kompeténsia, no dezenvolvimentu kapasidade institusionál.
Inisiativa ida-ne’e lidera hosi INDMO, I.P. hanesan instituisaun reguladora nasional ba setór TVET iha Timor-Leste, ho objetivu atu hametin kapasidade profisionál iha sistema formasaun téknika no profisionál, no promove dezenvolvimentu kualifikasaun avansadu ne’ebé responde ba nesesidade merkado traballu nasional no padraun internasionál.
Programa Diploma TVET ne’ebé propoen sei inklui pelumenus área espesializasaun prinsipál haat, mak hanesan Master Trainer; Lead/Master Assessor; Lideransa no Jestaun TVET; no Dezenvolvimentu Kuríkulu Bazeia ba Kompeténsia.
Programa ida-ne’e dezeña atu fó apoiu ba parte interesada oi-oin iha ekosistema TVET Timor-Leste, inklui formadór sira ne’ebé dadaun fo formasaun ka hakarak sai formadór ba programa nivel Sertifikadu III no IV iha Formação no Avaliasaun, avaliadór kompeténsia, funsionáriu sira hosi SEFOPE, Ministériu Edukasaun, funsionáriu INDMO, diretór no jestor sira hosi sentru no koléjiu TVET, formadór iha empreza, no profisionál TVET relevante seluk.
Durante diskusaun sira, INDMO, I.P. no Instituto Superior de Dom Bosco (ISDB) reafirma fila-fali sira-nia kompromisu atu apoiu PAS no espesialista internasionál sira iha hala’o análize setoriál, dezenvolve pakote formasaun bazeia ba kompeténsia, prepara rekursu aprendizajen, no apoiu implementasaun no pilotajen kualifikasaun ne’ebé propoen.
Prosessu dezenvolvimentu proposta sei kontinua iha koordinasaun hosi PAS Skills Manager, Sra. Kylie Kersel, ho kolaborasaun téknika besik entre instituisaun tolu ne’e. Parseiru sira mos konkorda atu hamutuk revê no valida esbosu proposta molok PAS lori ba mekanizmu aprovasaun interna. Alende ne’e, enkontru ne’e mos diskute kona-ba kriasaun Technical Working Group (TWG) ida atu hametin koordinasaun no fornese supervizaun téknika durante prosesu dezenvolvimentu no implementasaun.
Enkontru ida-ne’e mos sai hanesan kontinuidade hosi diskusaun sira ne’ebé realiza entre INDMO, I.P., Pacific Australia Skills (PAS), no Instituto Superior de Dom Bosco (ISDB) iha fulan Janeiru, Marsu no Abril 2026 kona-ba interese hamutuk atu apoiu dezenvolvimentu pakote formasaun bazeia ba kompeténsia no pilotajen ba kualifikasaun Diploma TVET ne’ebé propoen iha Sentru TVET ISDB.
Partisipa iha sorumutu ne’e, hosi INDMO, I.P. mak Sr. Fortunato de Assunção (Jerente Departamentu Pesquisa no Kualifikasaun), Sr. Aquiles S. Guterres (Asesor Prinsipal), Sr. Arlindo da Costa (Espesialista Tékniku Kuríkulu TVET), no Sr. David Patrício da Costa (Asesor Jurídiku). Hosi PAS Timor-Leste, reprezenta husi Sr. Peter Stephenson (Country Director), Sra. Kylie Kersel (Skills Manager), no Sr. Leonel de Araújo (Partnership Manager).
Entretantu, Instituto Superior de Dom Bosco (ISDB) reprezenta husi Pe. Manuel Paulo Pinto Fernandes, SDB (Reitor ISDB), Pe. Acácio Domingos de Castro, SDB (Decano Faculdade Ciências da Educação – FCE), Pe. Plácido Teófilo Freitas, SDB (Prefeitu Biblioteka no Koordenadór Pesquisa), no Bro. Helder da Conceição Guterres, SDB (Docente FCE).
Inisiativa kolaborativa ida-ne’e reflete parseria ne’ebé forte tebes entre Timor-Leste no parseiru dezenvolvimentu internasionál sira atu promove sistema TVET ida ne’ebé responsivu, orienta ba nesesidade indústria, no garante qualidade, hodi apoiu dezenvolvimentu forsa traballu nasional no objetivu integrasaun rejionál.